Božena Volková: Po dvadsiatich rokoch do južnej Indie

Indiu volajú Indovia Bharát, matka. Vôbec, v Indii sa všetko personifikuje. Preto si buď túto krajinu hneď zamilujete alebo ju odmietnete, tak ako nových ľudí, čo vám prídu do cesty. Často sa tak ľudia rozhodnú ešte pred jej návštevou. Hoci nás India ako turistov fascinovala, pri predstave, niekoľkoročného života v takom absolútne cudzom svete, nás oficiálne vyslanie do Indie zaskočilo. Aby sme v Indii prežili plnohodnotný kus života, spoločne sme sa rozhodli, že urobíme všetko preto, aby sme tam boli šťastní, že si ju obľúbime.

 

A že budeme cestovať. Tak veľa ako sa bude dať.

Cestovným sprievodcom, už vďaka svojmu celoživotnému zameraniu i vďaka voľnejšiemu času i spoločenským kontaktom som sa stala ja, manželka.

Cez travell agenta sme si zabezpečili dopredu naštudovanú trasu: ubytovanie a dopravu. Od novej priateľky, manželky jedného z  najuznávanejších právnikov Indie, som dostala kontakty na „priateľa“, ministra cestovného ruchu Keraly, ozvala som sa majiteľovi hotela Hollidy Inn Rameshovi v Bombaji, kde som pár rokov zvykla bývať ako letuška ČSA a vydali sme sa na juh.

 

BOMBEJ MOJEJ MLADOSTI – DNES MUMBAY

Kedysi som sem takmer 20 rokov, pravidelne – nepravidelne lietala ako letuška ČSA. Manžela som sem zobrala na „našu akoby svadobnú cestu“ dva roky po svadbe, lebo hneď po svadbe som odletela na tento trip služobne, sama. Manželovi sa komplikované formality už nedali vybaviť. Po 20. rokoch sme koncom osemdesiatych rokov opäť Bombej navštívili a bývali v tom istom hoteli ako kedysi. Nedá sa neporovnávať. Nové letiskové haly, výškové budovy, luxusné hotely, úplne nové štvrte....ako dlho by sa to so všetkou tou ich technikou stavalo u nás? V Indii i super moderné budovy stavajú tenučkí tmaví Tamilci, alebo Radžastánci šplhajúci sa šikovne po bambusových lešeniach pozväzovaných povrazmi, bez zabezpečenia. Tehly, hlinu alebo iný materiál im prinášajú drobné, vrtké ženy  v košoch na hlavách. Spodnú časť sukne alebo jednoduchého bavlneného farebného sárí majú  zakasané za pásom. Palu, voľnú časť sárí  majú prehodenú cez hlavu a čiastočne cez tvár. Toto sú ženy, ktoré nepatria do žiadnej kasty out caste“ a preto sú v indickej spoločnosti relatívne najslobodnejšie. Ony môžu svoju tvár ukázať. Ony môžu slobodne chodiť samé po ulici.

Bombay, podobne ako Madras, dnes Chenai a Calcutu, dnes Kalkutu si na pobreží Indie kvôli svojim lodiam, na ktorých roky vyvážali z Indie poklady, vybudovali Angličania.

Nám, Európanom sa to na prvý pohľad ani nechce veriť a veľa európskeho tu nevidíme. Keď však začnete porovnávať a  lepšie sa rozhliadnete, zrazu tu rozpoznáte typické anglické budovy: hlavnú vlakovú stanicu, donedávna známu ako Victoria station, dnes pamiatku UNESCO alebo typickú anglickú budovu univerzity podobnú ako v Oxforde, Gate of India, čiže Brána Indie, ktorá bola vybudovaná pri príležitosti štátnej návštevy princa Alberta a  kráľovnej Viktórie. Ešte začiatkom tohto storočia sa tu dalo prechádzať pod ňu, sedávali tu zmaľovaní a zarastení svätí muži v bielych alebo žltých plachtách. Zvyčajne tu sedel aj spirituálny zaklínač hadov, ktorý sa premenil na zraneného a oklamaného počestného občana v spravodlivom hneve, keď ste si ho odfotili a nezaplatili, alebo mladý chlapec s cvičenou opičkou. Medzi predavačmi pohľadníc a farebných drobností sa tu potulovali fotografovia, kuli – nosiči nákladov a“priatelia“ cudzincov, ktorí vás zaviedli do toho jediného obchodu, kde vás zaručene neokradnú. „Nechceš bhang? Nechceš dievčatá?“

Dnes je všetko ľudoprázdne, celá budova „viťazného oblúku“ je uzavretá reťazami, všetko je pod kontrolou polície. Indovia majú o svoju povestnú bránu strach pred teroristami a hlavne, hneď oproti stojí najslávnejší hotel Indie Taj Mahal. Starý i nový. Po teroristickom útoku a požiari v roku 2008 ho Indovia veľmi rýchlo dali do poriadku. Je to prvý 5* hotel v Indii, prvý luxusný hotel postavený pre Indov a na 100. výročie jeho založenia bola pozvaná do Delhi, smotánka a výkvet celej Indie: vedci, novinári, celebrity, maharadžovia a niektorí veľvyslanci. I my s manželom. Celé roky si hotel drží veľmi vysokú úroveň a je miestom, kde sa dodnes stretáva indická ale i svetová smotánka. V uličkách za hotelom sú najdrahšie obchody ale i lacné „krámky“, ktoré vyúsťujú do najslávnejšej ulice mesta, dnes „fashion centre“ Indie Koláby. Tu kúpite takmer všetko a akejkoľvek kvality. Topánky a kabelky od svetoznámych výrobcov si bohaté Indky chodia kupovať do Mumbaye, sem na Kolábu.

Takzvaný Kráľovnin náhrdelník, vežiaky, ktoré obývajú boháči a nájomné je astronomické, sa ťahá v oblúku popri Arabskom mori až skoro k prístavu. Medzi vysokými domami je kde tu športové ihrisko, veď tu sídlia i najdrahšie, najprestížnejšie  kluby ako napríklad najstarší v Indii Gymkhana klub. Asi uprostred zálivu, niekoľko sto metrov smerom do mora stojí známa mešita  Aliho, kde je svätec pochovaný a do chrámu sa dostanú pútnici iba keď nie je príliv. Za prílivu voda chodník-mólo zalieva. Neďaleko sa nachádza i múzeum Gandidžiho, ako Indovia s úctou hovoria o svojom národnom hrdinovi Mahatma Gandhim. Neďaleko je prekrásny chrám džinistov, ktorý tiež stojí za to! Smerom von z centra, dolu v zálive, majú svoje oficiálne rezidencie najvyšší predstavitelia štátu Maharaštra. Hore nad nimi sa týčia slávne vysuté záhrady a v nich tzv. veže mlčania Pársiov. Ako naozaj vyzerajú a fungujú, to si treba ísť pozrieť do malého ale veľmi informatívneho Múzea princa z Walesu, neďaleko Koláby. Tu, priamo v múzeu je i jedna z najlepších reštaurácií v meste. Lacná a výborná. V princípe všetky reštaurácie v 5 a 4 hviezdičkových hoteloch v celej Indii sú výborné, ale úroveň tých turistických je rôzna, hlavne, čo sa týka hygieny. Na Kolábe je zopár reštaurácií, ktoré nájdete aj v cestovateľských bedekroch, kde turisti chodia už roky, a úroveň, hlavne estetická sa podstatne zlepšila. Príkladom môže byť známa Leopold café, tu i do susednej  sme s našimi kolegami roky chodili na „gáblik a pivo“, ktorá bola tiež poškodená pri teroristickom útoku v tej istej dobe ako Tádž, ako sa mu hovorí familiárne. Za Tádžom je o niečo drahšia, veľmi obľúbená u domácich i turistov reštaurácia, kam nás pozval šéf policajnej stanice Koláby, ktorý sa na zásahu proti teroristom osobne zúčastnil a porozprával nám o tom.

Jeden z najfascinujúcejších pohľadov, aký môžete v Indii zažiť, je pohľad z mosta na kamenné kobky s korytami, kde mumbayskí „pradláci“ – dhóbi perú prádlo pre mestské čistiarne, domácnosti ale i nemocnice a hotely.

Samostatnou kapitolou sú v Indii trhy- local market. Najznámejšou tržnicou v Mumbayi je 150 rokov stará krytá tržnica Crawford market, kde od košíkov, zeleniny a ovocia, kožených výrobkov  a sliepok, kôz môžete kúpiť asi všetko a možno i predať. Pamätám sa, ako tu dohováral kolega navigátor, bývalý morský vlk, pán Dejmek s nejakým dedkom, koľko by bola hodná taká mladá blonďatá Európanka, vlastne ja, za mlada.

Čo sa nezoženie v tejto tržnici, určite to nájdete na Chor bazare, teda zlodejskom trhu, ktorý sa nachádza v uličkách, ktoré susedia s uličkami “lásky“. Táto časť mesta je zaujímavá ale určite nie bezpečná, ani pre domácich a už vôbec nie pre turistov.

Dopravu v meste zabezpečujú taxíky i rikše/z centra ich už vylúčili/, autobusy, ale najvýhodnejšie sú vlaky. Veď mesto má toľko obyvateľov ako Česko, Slovensko a Maďarsko dokopy. Úplne na konci mesta, na malom nepeknom a zanedbanom kopci sídli slávny Bollywood. Sem tam nejaká rampa, nejaká hrdzavá tabuľa vás nemôže presvedčiť, že ste na pravom mieste. Hoci Indovia sú nesmierne pohostinní a stále rešpektujú bielych i turistov, bez známosti sa nemáte šancu dostať k tým správnym ľuďom, na správne miesta. Napriek tomu musíte mať šťastie, aby ste videli kúsok natáčania, napríklad 15x jazdu fúzatého šuhaja na bielom koni asi 10 metrov alebo časť štúdií, kde sa tvoria slávne indické seriály. Myslím, že to, čo sme videli, tie kamery a stroje, u nás na Kolibe sme nikdy také starožitné nemali. Klobúk dolu, čo sú schopní s takou technikou vyprodukovať.

Najatraktívnejšou časťou mesta sú štvrte popri mori a najkrajšia vždy bola Juhu Beach. Tu mali donedávna, a niektorí ešte stále, svoje exkluzívne víkendové vily najväčšie hviezdy Bollywoodu či biznisu, tu pre nás roky malo ČSA ubytovanie. Vo vilke alebo v hoteloch. Sem som kedysi, niekoľkokrát do roka prilietavala na pár dní, ako domov. Dnes to tu pomaly nespoznať. Keďže je to tu relatívne neďaleko letiska, nájdete tu najluxusnejšie hotely svetových značiek, budujú sa pre rozmazlených turistov i pragmatických biznismenov. Sporivejší tu nájdu  i lacnejšie, vyslovene indické hotely.

 

NAJKRAJŠIA ČASŤ INDIE NA DOVOLENKU

„KERALA, KRAJINA BOHOV“

Tento slogan je oficiálnym štátnym logom propagácie južnej Indie. „Kerala je úplne iná, krajšia, čistejšia, sú tam lepšie cesty, zdravšie jedlo, lepší usmievajúci sa ľudia, je tam takmer 100%  gramotnosť...“, tvrdili nám naši indickí priatelia.

Mesto Cochin je pre Európanov asi najsympatickejšie, lebo pôsobí internacionálne. Je to veľký prístav, známy tzv. čínskymi sieťami, ktorými rybári dodnes lovia ryby a keď  prechádzate po nábreží okolo nich, ponúkajú pyšne svoje úlovky, od bežných rýb po žraloky a barakudy. Nájdete tu zaujímavý palác Mattancherry ale Cochin je hlavne preslávený židovskou synagógou, ktorú dnes vlastnia a spravuje spoločnosť pre už iba troch! predstaviteľov tohto náboženstva. Ayurveda  a tanec/divadlo kuchipudi, bojové umenie, trh vzácnych korení a vynikajúce jedlá seafood – jedlá z mora.

K najkrajšiemu hotelu, ktorý sa nachádza v centre starého prístavu sa dá dostať buď loďou alebo autom pomedzi staré vraky a plechové baráky., Prísť sem aspoň na kávu alebo drink, do baru, kde kedysi bývali vysokí anglickí  úradníci, stojí za to. Nájdete tu však i iné útulné menšie a lacnejšie hotely, ako tie bežné pre takzvaných „backpackerov“ – batôžkárov. V meste sa nachádza i jeden z najstarších kresťanských chrámov v Ázii a tiež kostoly sýrskych kresťanov. Mali sme šťastie, dostali sme sa na omšu a trochu nám pripomínala rituály v grécko-katolíckom kostole.

Keď sme sadli do taxíka a vybrali sme sa z mesta Cochin na juh, sľúbil nám taxikár, že viac na juhu, je Highway, teda diaľnica a že naša cesta bude ubiehať rýchlejšie. Keď som už asi hodinu márne vyzerala diaľnicu, pýtala som sa taxikára, či si nezmýlil cestu. Madame, už pol hodiny sme na diaĺnici!, oznámil mi víťazoslávne náš šikovný taxikár a doširoka sa usmieval. Žiaľ, stále sme napredovali 30-35km za hodinu a napriek pérovaniu „najpohodlnejšieho indického auta ambassador,“ strašne nás natriasalo. Pochopila som, prečo ten kúsok na mape naplánoval náš agent na celý  týždeň.

Kumarakon je dedina/mestečko, kde sa na zimu sťahujú vtáci zo strednej Európy, Sibíre, Turecka i z celej strednej Ázie. Sú tú hotely, ktoré ponúkajú pozorovanie vtákov v rámci ubytovania v hoteli ako miestnu atrakciu, okrem všade prítomných ayurvedskych masáží. Za hodinu sme videli, vďaka vycvičenému oku nášho sprievodcu a vďaka ďalekohľadu, 26 druhov rôznych vtáčikov. Bývali sme tu v hoteli siete Taj a nikdy pred tým ani potom sme už nezažili, aby nám kdekoľvek na svete, trvalo vyše 2 hodiny zaplatenie nášho účtu – v hotovosti, ako tu. Neviem, ako to stíhal pár indických turistov z Maroka, ktorí si sem zaleteli iba na jednu noc, na svojej ceste po pravlasti, len aby mohli pri západe slnka pozorovať vtákov práve na tomto mieste, lebo ráno už mali letieť ďalej.

Allepy je mestečko známe svojimi kanálmi, ktoré kilometre na juh, popri mori vytvára rieka Bhargawan v bujnom pralese. Tu sa možno previesť na bežnom člne alebo motorovom člne alebo solventnejší romantici si môžu zaplatiť cestu kanálmi na celé poobedie a noc vrátane jedla s obsluhou: kuchárom, sprievodcom a kapitánom a prežiť tu romantickú plavbu i noc. Alebo i niekoľko nocí a dní.

Odtiaľto sa dá urobiť výlet do kopcov, kde je niekoľko zaujímavých turistických miest, kedysi miesta, kam sa chodili schladiť a odpočinúť si od horúčav, kolonisti Angličania. Tu sa nachádzajú i čajové plantáže a plantáže, kde sa rodia poklady, ktoré Indiu preslávili, za ktorými sa vypravil i slávny Kolumbus, kvôli ktorým si Juhovýchodná indická spoločnosť podmanila Indiu. Exotické korenie, ktoré  malo hodnotu zlata, sa tu pestuje dodnes a ak máte dobrého sprievodcu, dozviete sa nielen ako rastie, ako sa pestuje, ale aj aké liečivé účinky konkrétne korenie má. Za najvzácnejšie sa považuje kardamon, ktorý znižuje cholesterol, vanilka, ktorá vzpružuje a muškátový oriešok, ktorý je vraj lepší ako viagra. Po pralese sa môžete poprechádzať i na chrbte slona. Slon je inteligentné zviera a vie sa brániť proti zneužívaniu. Na severe, v Jaipure museli skrátiť slonom denný úväzok práce, lebo prepracovaný slon ublížil turistom. Aj my sme boli svedkami, ako sa anglická turistka, „milovníčka zvierat“, maznala so slonom, s ktorým sa už previezla a miesto toho, aby ho nechala po práci odpočinúť, a slon ju po chvíli odsotil a zhodil chobotom na zem. Tá bola prekvapená.... Tu v horách sa nachádzajú i veľmi dobré ayurvedske centrá, lebo tradične sa najlepšie dá liečiť iba tu v horách. Rezorty pri mori sú vraj iba pre bohatých turistov. Thekady, mestečko ponúka program i na niekoľko dni, ale ideálny pre našinca je víkend. Dajú sa tu vymeniť peniaze, dá sa tu kúpiť „french bread,“ nemecké pečivo, ale i fantastická indická čokoláda! Tá je z čistého kakaa a neroztopí sa vám ani počas daľšieho cestovania. Máme vyskúšané.

Trivandrum je oficiálne hlavným mestom Keraly, hoci podobne ako toto meno, takmer všetky iné mestá či zemepisné názvy majú niekoľko mien: keralské, sanskritské alebo v hindi,a anglické, alebo poangličtené. Niekedy je to dosť náročné pre našinca vyznať sa, hlavne ak sú dve mestá s podobnými menami. V Kerale sú pri moci už roky komunisti a prejavuje sa to vraj vyššou vzdelanosťou, ľudia pôsobia kultivovanejšie, slobodnejšie. Je tu viac mestských parkov, záhrad, múzeí, aj keď všetko celkom nefunguje ako by malo. Ale v Indii je to tak a nikomu to nevadí. V centre mesta v parku, ktorý je pestovaný a naozaj krásny je i budova, bývalý palác vládcu  Keraly, dnes malé múzeum/galéria z pozostalosti rodiny ale i unikátna výstava obrazov rodiny významného ruského maliara, spisovateľa, cestovateľa a filozofa Nikolaja Roericha.estovateľa.Je to pravdepodobne najľudnatejšie indické mesto. Je známe i ayurvedskou univerzitou.

Popri pobreží smerom na juh sa nachádzajú slávne i menej slávne ayurvedske kliniky, centrá, hotely, kam už desaťročia prichádzajú ľudia zo západu, aby sa dali zdravotne do poriadku. Tu sa lieči masážami, stravou a zmenou celkovej životosprávy, hlavne tzv. civilizačné choroby, ale i obezita, niekedy rakovina, ale hlavne stres - pôvodca.

Úplne na juh subkontinentu, je to na celodenný výlet, lebo cestou stojí za to navštíviť niektorý z drevených palácov. Cestou natrafíte aj na chrám, kde môžu vstúpiť iba muži a iba prezlečení do bieleho tradičného oblečenia a iba veriaci. Cestou si treba kúpiť kokosový orech a osviežiť sa, lebo jeho voda obsahuje veľa rôznych minerálov a uhasí smäd najlepšie. Keď sa konečne dostanete do Kanya Kumari, zistíte, že ten najjužnejší bod Indie sa nachádza v mori. Je to skala, na ktorej je dnes vybudovaný chrám jogínovi a filozofovi, ktorý prvý „priniesol“ Indiu na západ a do Ameriky. Tu, na tejto skale vraj sedával a meditoval. Bol jedným z prvých indických bojovníkov za nezávislosť Indie. Vedľa, na ďalšej skale je ešte jeden hinduistický chrám. Vládne tu čulý ruch a premávka, ale Indovia majú všetko pod kontrolou, všetko je perfektne zorganizované, vrátane „šatne na topánky“, lebo v chrámoch sa v celej Indii chodí naboso. Tu, najlepšie zo skaly, vidno farebné rozdiely vôd, ako sa spája Arabské more s Indickým oceánom. 

Kanya Kumari patrí ku Kerale, ale je už na území vedľajšieho štátu – Tamil Nadu. Až keď človek prejde z jedného štátu do druhého vidí tie rozdiely. Kým Kerala je zelená, usmievavá, slobodná, Tamil Nadu pôsobí skôr staroveko, mysticky. Ale to je už na ďalšie pokračovanie.