I.

Zápasíš s ňou v sebe, zápasíš so sebou v nej, no nezvíťazíš.

Príliš veľa zeme a príliš veľa oblohy, ale peklo ani nebo v nej nenájdeš.

Do úst si vkladáš slovo, ktoré nerozkvitne.

 

II.

(Máš suchý, horúci spánok ; noc je roztvorená, viacvrstvová :

Opäť cestuješ, hľadáš znovunádej (intimitu dlaní)

V šume slnka sa trúsia znamenia

(gesto struny, sklon vibrácie)

Spoznávaš brucho autobusu

A dívaš sa : údolie dieťaťa

smutno-hravý cirkus

transparentná radosť

dupot úsmevu

Ráno si hrebeňom do vlasov zapíšeš dráhu

Svojho indického sna

Smaragd v srdci prales a vodopád šafránové slnko

Aby si nezabudol)

 

III.

Aby si nezabudol : je v nej aj in , aj dia.

Plameňom vstúpiš dnu,

prejdeš cez vnútrajšok,

a vystúpiš –

– tam, kde ona iba začína :

na rozpálených prstoch tanca India váži svoju šírku, svoje možnosti.

Z vypnutého svalu pryští sloboda.

Vystri písmo svojho jazyka     vyprázdni vyčisti vyhlaď

(empty efface purify)

Natiahni z neho iba jednu tenkú čiaru, priamku a opisuj  

Miesto bod v ktorom    Európan    pocítiš jej dotyk, vylešti akoby bolo poznaním

(zdá sa ti byť číre pravdivé pripomenie ti pohladenie)

Ak si hľadateľ, nájdeš zmysel, čiže krásu :

ako kamienok sa zaskvie porozumenie a poteší ťa

 

IV.

Bohovia hniezdia pod viečkami

Osud sa chúli v jamke z dlaní

Svätý vták z piesne o hrdosti

Živí sa prachom z tvojich kostí

Nimi na svitaní

vsaďme nevzdelaní

do prsteňov

srdce tieňov :

to nevylúpnuteľné jadro Indie