Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. (* 5. júl 1944, Mýtna) je slovenský vysokoškolský pedagóg, filozof, kulturológ, literárny kritik a esejista. Pôsobil ako vedúci vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie Slovenskej akadémii vied, Ústavu slovenskej literatúry SAV, pracoval v Predsedníctve SAV, v Slovenskom rozhlase a v Národnom literárnom centre. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre. V súčasnosti pôsobí na Katedre filozofie Žilinskej univerzity. Do činnosti Dalimíra Hajka patrí oblasť umenia, náboženstva, sociálnej skutočnosti, videnej v polohách myslenia a zároveň v horizonte rozličných kultúr, existencialistická a marxistická filozofia. V súčasnosti pôsobí na žilinskej univerzite ako samostatný vedecký pracovník. Je spolumajiteľom knižného vydavateľstva H & H a členom Prezídia Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR.

Píše eseje, venuje sa odbornej literatúre, literárnej vede i editorskej činnosti, bližšie informácie na internete: profesor Hajko

 

 

Ocenenia:

*Prémia Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Alexandra Matušku za rok 2016 za esejistiku: Antické provokácie

*Prémia v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2016 v kategórii esejistika za dielo Antické provokácie

*Cena Slovenských pohľadov za rok 2015 v kategórii kritika a história

 

Dalimír Hajko: Úvod do indickej filozofie

Bratislava, Hajko & Hajková 2008, recenzia knihy

Filozof, kulturológ, univerzitný pedagóg prof. Dalimír Hajko chce touto knižkou priblížiť podstatu filozofie, ale aj religiózne myslenie v indickej kultúre. Hneď na prvých stranách svojej odbornej publikácie stručne zoznamuje čitateľa s najstaršími staroindickými literárnymi pamiatkami, ktoré sú známe pod názvom véda, aby sa potom vyčerpávajúco venoval upanišádam, čo sú úvahy o príčinách a princípoch sveta a o zmysle ľudského života. Upanišády sú poslednou časťou véd a dajú sa charakterizovať ako komentáre k ďalšej védskej literatúre. V nasledujúcej časti jeho knihy – Bhagavadgíta a jej koncepcia človeka, si všíma a pokúša sa analyzovať všetky aspekty tohto náboženského eposu staroindickej náboženskej filozofie. Bhagavadgíta v preklade znamená Pieseň Vznešeného a dá sa chápať aj ako hinduistická biblia. S najväčšou pravdepodobnosťou  vznikla v polovici prvého tisícročia pred Kristom a dodnes má veľký vplyv na súčasných mysliteľov indickej kultúry. Ovplyvnila aj veľké a významné osobnosti indických dejín 19. a 20. storočia, predovšetkým v období, keď vrcholili snahy o nezávislosť Indie od britskej koloniálnej nadvlády. Hajko obšírne a doslovne cituje na viacerých miestach najvýznamnejšiu osobnosť moderných indických dejín Mahátma Gándhiho, aby ukázal, ako Gíta ovplyvnila jeho život a myslenie. V ďalšej časti knihy Etika staroindických materialistov dosť podrobne informuje o ateistických ideách v rámci hinduizmu. Pre starých indických materialistov je spoločné, že odmietali posmrtnú existenciu, čím brali ľuďom nádej na konečné spasenie. Aj to bol dôvod, že nachádzali len málo stúpencov zo širokých vrstiev Indov. Časť knižky venuje autor džinizmu, ktorý vznikol pravdepodobne súčasne s budhizmom ako jeden z etických svetonázorov odlišujúci sa od tradičných foriem hinduizmu s jeho radikálnou požiadavkou nezabíjať a jeho úctou ku všetkému živému. Takisto sa neujal medzi masami veriacich, ale prispel k rozšíreniu vegetariánstva v celej krajine. Budhizmu, ktorý je v Európe, ale aj inde v západnej spoločnosti najpopulárnejší zo všetkých východných náboženstiev či ideológií, venuje autor vyčerpávajúcu časť knihy, zameriava sa predovšetkým na tzv. raný budhizmus. V poslednej kapitole Arthur Schopenhauer a indická filozofia pokúša sa nájsť istú súvislosť s európskou filozofiou, reprezentovanou Schopenhauerovým ontologickým pesimizmom a jeho snahou nájsť východisko zo stavu beznádejnosti, pričom čerpá z indickej filozofie a ešte z pôvodnej idey raného budhizmu.

Kniha je určená predovšetkým pre čitateľov s istými znalosťami a poznatkami filozofie, indických dejín a o formách indického náboženského vierovyznania. Sklamaním je, že autor nepíše takmer nič o systéme kastovníctva v indickej spoločnosti, ktoré nesie jasný rukopis filozofickej a náboženskej tradície. Obdivuhodne využil citáty a použitá literatúra ponúka bohaté pramene pre tých, ktorí sa chcú touto problematikou zaoberať hlbšie. Škoda, že autor nepridal aj vecný register a glosár pojmov, výrazov, božstiev indickej kultúry. Bol by to len na prospech veci a uľahčilo čítanie tejto pozoruhodnej knihy.  

Ivan Lehotský