Ľubomír Feldek

sa narodil sa v roku 1936 v Žiline. Zmaturoval v roku 1954 na strednej škole v Žiline. Na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave študoval slovenský jazyk a literatúru. Počas vysokoškolského štúdia pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, no v roku 1958 musel redakciu opustiť.

 

Slovenský spisovateľ sa v tomto období totiž spolu s J. Stachom, J. Mihalkovičom, J. Ondrušom a J. Šimonovičom predstavili ako skupina básnikov s uceleným a premyslene formulovaným umeleckým programom v oblasti poézie, umeleckého prekladu a tvorby pre deti a mládež. Neskôr boli označovaní pojmom "trnavská skupina".

Ako spisovateľ v slobodnom povolaní pôsobil v rokoch 1961 - 1973, kedy sa stal vedúcim redaktorom oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie. Zároveň bol dramaturgom divadla Poetického súboru Nová scéna v Bratislave.

Spisovateľ debutoval v roku 1961 zbierkou Jediný slaný domov. Tak čitatelia ako aj literárni kritici ju prijali s pozitívnym ohlasom. Predovšetkým jej druhá časť - rozsiahla básnická skladba Severné leto zaujala literárnu kritiku a naplno odkryla výnimočný básnický talent mladého autora. Po debute nasledovali zbierky Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), Poznámky na epos (1980).

V prózach a básňach pre deti je dominantný predovšetkým princíp partnerského dialógu dospelého a dieťaťa. Spisovateľ nimi prišiel s novou podobou slovenskej literatúry pre deti. K takýmto dielam patria knihy Hra pre tvoje modré oči, Zelené jelene, Zlatúšik, Modrá kniha rozprávok, či Zelená kniha rozprávok. Jediným spisovateľovým prozaickým dielom pre dospelých je román Van Stiphout z roku 1980.

Ocenenia:

2008 Krištáľové krídlo 2007, v kategórii Literatúra a publicistika

2007 vyznamenanie od ruského prezidenta Vladimíra Putina za „veľký príspevok k rozvoju rusko-slovenských kultúrnych vzťahov“

1961 Cena Ivana Krasku za debut Jediný slaný domov

1979 titul Zaslúžilý umelec

Tvorba: viď internet

 

Sonet o vtákovi čátakovi (Slovak)	Sonnet on the Platoon Bird (English)
Na cestách Indiou som videl vtáka čo v suchých dobách spáva nečinne a s nežnou zlosťou doby dažďov čaká Z nádoby neba vie piť jedine Čátaka vtáka nepriláka mláka hoci sa kúpe v nej tieň broskyne Keď dažde nejdú v ňom je sila taká že radšej múdrym smädom zahynie Tá podobnosť Ach koho pripomína Leviná hlava Čas sa nad ňou míňa V jazmíne spí a prekrásne má sny A dažde nejdú Jeho dažde nejdú Tá podobnosť Spí tichý sluha smädu Úbohy čátak Básnik bez básni	On a journey in India I saw a bird.  During drought in idleness he dozes and in tender rage waits for rains to burst.  Heaven alone may refresh him, he supposes.  The platoon bird has no liking for a pool  even when peach blossoms float in its shade.  If the rains don't come, he doesn't feel a fool,  preferring to perish parched and proud. Oh, the similarity, oh whom does this recall?  An indolent head. On it time gently falls It sleeps in jasmine, in lovely dreams is left.  And the rains don't come, his rains don't come.  Oh, the similarity. He sleeps thirsty, slavish, dumb.  Poor Platoon Bird, a poet of all his work bereft. Sutherland-Smith, James
Publisher: Jediný slaný domov	Source of the quotation: 100 Years of Slovak Literature, Vilenica

 

Alexander Li:

1994 získal diplom Petrohradskeho  konzervatória kde následne pôsobil ako učiteľ jazzovej bassgitary . V 2004 sa začal venovať hre na sitár  v Indii.

Žije a pôsobí na Slovensku.

 

Pani Jasmina

I dnes tradične patrí veštenie ku každodennému životu Indov. Pred sviatkami, Díwalí zvlášť, veď sa bilancuje a očakávajú sa nové radostné „zajtrajšky“. Pani Jasmina je osoba, ktorá vidí. Vidí nás a našu dušu, odhaľuje jej mystiku a pomáha liečiť. Venuje sa i GEOMANTII, najstaršiemu spôsobu veštenia.